Trieďme odpad správne – záhradný bioodpad

V Dubnici nad Váhom je ľudskou činnosťou biologický odpad produkovaný najmä z verejnej zelene, záhrad, parkov a okrasných trávnikov. Vzniká ako pozostatok po kosení, obstrihovaní okrasných a ovocných stromov,  ako pozostatok z pestovateľských záhrad, biologický odpad z cintorínov, popol z dreva a pri chove zvierat trus, či hnoj. Všetok tento biologický materiál sa dá zužitkovať.

Trávy, lístie, zvyšky rastlín, opadané ovocie a podobne sa zhodnocuje kompostovaním. Drevo, konáre stromov a kríkov putujú do drvičky, kde sa z nich vyrába drevoštiepka na priame spaľovanie, alebo slúžia na výrobu peliet, či brikiet.

Kompostovanie rieši viaceré problémy. Ekologicky vhodné zhodnotenie veľkého množstva odpadu vyprodukuje organickú hmotu – kompost. Jeho pridanie do ťažkých pôd zvyšuje pórovitosť, vzdušnosť a zlepšuje vodozádržné, aj vodopriepustné vlastnosti takejto pôdy. Naopak v ľahkých pôdach organická hmota kompostu zväčšuje súdržnosť, zmenšuje hrubú pórovitosť, zároveň znižuje nadmernú vodopriepustnosť a vysychavosť pôdy. Kompost zvyšuje odolnosť pôdy proti okyseleniu, čo je dôležité v oblastiach postihnutými emisiami priemyselných činností. Živiny viazané v komposte sa uvoľňujú do pôdy postupne a tým zabezpečujú dlhodobú výživu rastlín.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – záhradný bioodpad

Trieďme odpad správne – sklo

História výroby skla, zvládnutie technológie výroby (tavenia) sa datuje do doby 3200 až 4000 rokov pred našim letopočtom. Sklo vzniklo ako náhodný a vedľajší produkt pri tavbe kovov v Egypte a Mezopotámii. Egyptskí taviči zakrátko zvládli umenie výroby skla a začali vyrábať prvé sklené predmety. Okolo roku 1330 až 1360 pred našim letopočtom v období vlády Tutanchamóna sa objavuje priehľadné sklo. Dovtedy bolo vyrábané kvôli nízkej teplote pri tavbe iba nepriehľadné sklo. Približne okolo 100 rokov pred Kristom V Sidóne (terajšia Síria) vynašli sklárski majstri umenie fúkať sklo. Aby sa dalo formovať fúkaním museli sklo zohrievať na oveľa vyššiu teplotu, aby bola sklená masa redšia. Na Slovensku vznikol prvý sklársky cech v roku 1579 v Kremnici a od tých čias je po Slovensku rozšírená výroba technického, ale aj umeleckého skla.

Sklo je pevná amorfná (beztvará) látka, ktorá vznikla ochladením taveniny bez kryštalizácie. Existuje mnoho rôznych typov skla. Ich chemické zloženie sa líši podľa toho, na aký účel sa používajú, a teda aké majú mať požadované vlastnosti. Medzi výhody skla, ako obalového materiálu, určite patrí zdravotná nezávadnosť, hygieničnosť a ekologičnosť – pri používaní skla ako obalového materiálu nemusí vôbec vznikať skládkovaný odpad. Medzi nevýhody musíme zarátať väčšiu hmotnosť, náročnejšiu manipuláciu a krehkosť..

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – sklo

Trieďme odpad správne – kovy a kompozity:

V štvrtej časti nášho miniseriálu o triedení komunálneho odpadu sa budeme zaoberať jeho dvomi zložkami: Kovmi a kompozitmi. Dôvod je prozaický. V Dubnici nad Váhom ich zbierame do tých istých, červených kontajnerov.

História človeka je spojená s využitím kovov už od nepamäti. Prvé využitie kovov, konkrétne medi na výrobu nástrojov, šperkov a zbraní sa datuje do obdobia približne 5000 rokov pred n. l. Eneolit – dobu medenú – vystriedala približne 2000 rokov pred n. l. doba bronzová, keď pravekí ľudia vylepšili vlastnosti medi (šlo najmä o tvrdosť vyrobených zbraní) pridaním cínu. A práve zvládnutie základov metalurgie bronzu dovolili už starým Chetitom spracovávať aj železo.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – kovy a kompozity:

Trieďme odpad správne – plasty

Je veľmi pravdepodobné, že raz v ďalekej budúcnosti našu dobu archeológia označí aj ako dobu plastovú. Ak sa tak stane, bude to vďaka veľkému obsahu plastu nie len vo vykopávkach v osídlených oblastiach a sedimentačných vrstvách, ale aj v pozostatkoch živých organizmov.

Plasty objavené v 19. storočí. Spôsobili prevrat v použití materiálov na celom svete. Počiatky moderného plastového priemyslu siahajú do Ameriky a druhá polovica 20. storočia sa dá charakterizovať aj ako éra plastov. Plasty sa používajú pri balení potravín, pri výrobe konzumných produktov (šaty, topánky, domáce spotrebiče, nábytok, kontajnery, hračky), ako stavebný materiál (potrubia, odkvapové rúry), v dopravných prostriedkoch (sedadlá , podložky, krytiny, koberce vo vlakoch, lietadlách, lodiach), ako textilné vlákna na obleky a poťahoviny.

Ľudia sú ovplyvňovaní plastmi nielen počas výroby, ale aj počas používania. Určite tento fakt stojí za zamyslenie, lebo niektoré chemikálie prenikajú z plastového obalu aj do potravín. Príkladom kontaminovaného jedla z mnohých typov plastov je napríklad dôkaz styrénu uvoľneného z polystyrénu, plasticizérov z PVC, antioxidantov z polyetylénu a acetylaldehydu uvoľneného z PET fliaš (polyetylén teraftalát). Polypropylénové fľaše uvoľňujú do obsahu rastlinných olejov merateľné hladiny BHT, Chimasorbu 81, Irganoxu PS 800, Irganixu 1076 a Irganoxu 1010. Existujú jasné a nevyvrátiteľné dôkazy, že acetaldehyd sa vyplavuje z PET fliaš do vody, ktorou sú naplnené.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – plasty

Trieďme odpad správne – papier

Druhú časť nášho malého seriálu začneme jednou z najstarších, cielene triedených zložiek komunálneho odpadu – papierom.

Výroba papiera sa na historických územiach Slovenska datuje do 15. storočia s príchodom osadníkov z Nemecka. Prvú veľkú továreň na výrobu papiera založil v roku 1880 obchodník Jakub Klein v Ružomberku.

V súčasnosti predstavuje objem jeho výroby cca 850 tisíc ton ročne. Papier sa vyrába z buničiny, vody a chemických prísad. Elektrická energia sa pri výrobe väčšinou spotrebuje na činnosť rôznych motorových pohonov, na ohrev vody, výluhov, vzduchu, a na vyparovanie vody v sušiacej časti papierenského stroja. Veľké množstvo vody sa používa aj ako prevádzková a chladiaca kvapalina. Z environmentálnych problémov pri výrobe papiera dominujú emisie uvoľňované do vody a ovzdušia, ako spotreba energie a chemikálií.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – papier

Trieďme odpad správne

Dubnica nad Váhom už dlhodobo patrí k lídrom Slovenska v triedení komunálneho odpadu. Tieto pozície jej však nepatria iba náhodou. Veľkú zásluhu na tom má aj tá časť obyvateľov mesta, ktorá poctivo triedi odpad vznikajúci v ich domácnostiach. Bez takéhoto prístupu občanov by to jednoducho nešlo. K výsledku prispel aj fakt, že v našom meste je viac firiem, ktoré si uvedomili, že správať sa ekologicky znamená zároveň správať sa aj ekonomicky a zapájajú sa do triedenia odpadu, ktorý generujú vo svojich prevádzkach a činnosti, už automaticky.

Aby Dubnica nad Váhom aj naďalej zotrvávala na týchto pozíciách a aby sme pomohli občanom (ktorí pristupovali k tejto problematike doteraz laxnejšie) správne sa zorientovať v problematike, spoločnosť ktorá vykonáva v našom meste zber, prepravu a dotrieďovanie odpadu – TSM Dubnica nad Váhom s. r. o. – vám prináša tento nový seriál príspevkov „Trieďme odpad správne“:

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne