Vo štvrtok 21.1. som písal krátky príspevok s pár fotografiami o zimnej údržbe komunikácií v meste. Vtedy som nepočítal s tým, že sa tak veľmi skoro (za tri dni) a tak intenzívne k téme vrátim.
V sobotu s príchodom večera prišlo aj ku zmene počasia a polojasnú oblohu vystriedala olovená šeď, z ktorej začalo snežiť. Pohľadom z okna som videl že nejde o žiaden extrém, ale vytrvalé sneženie bez prestávky postupne pokrývalo mesto.
Budík ma zobudil o štvrtej. Pri chlípaní horúcej kávy som premýšľal či nepôjdem skoro (predsa len je nedeľa) a nebudem zbytočne mrznúť pred zamknutou bránou TSM… ešte som ale ani neprišiel k autu pred panelákom a bolo mi jasné, že s tým skorým príchodom to nebude tak horúce. Niekto už odhrnul príjazd k parkovisku a aj celá cesta na kruháč bola prepluhovaná traktorom.
Pred OC Máj som stretol prvú postavu v pracovnom s logom TSM, ktorá s malým Agzat-om čistila chodníky. O pár desiatok metrov ďalej druhá posýpala odhrnuté plochy zrejme klasickou zmesou kamennej drte a cestárskej soli. Ešte pred kostolom som vo svetlách zbadal jedného zo zamestnancov ako kráča smerom ku stanici. Bol rád že som ho kus cesty na technický dvor zviezol, mohol sa zapojiť o to skôr do čistenia mesta a vystriedať niekoho kto už, podľa jeho slov „má toho dosť“. Takmer všetci zamestnanci (v pohotovosti) boli sobotu o 21 hodine večer zvolaní a o 22:00 už každý plnil svoje úlohy v pridelenom rajóne.
Na dvore TSM to frčalo. Evidentne nebolo nikomu treba ukazovať či prikazovať čo má robiť, všetko šlo v rýchlej súhre a bez zbytočných slov: nakladačom nabrať do lyžice šotolinu, na vrch rozrezať nožom štyri vrecia so soľou a vysypať túto zmes do násypníka – multikáry zvládali porciu dvoch a nové Durso štyroch lyžíc – a znova šup do mesta.
Ani som sa poriadne nerozkukal a môj spolucestujúci už pomáhal riešiť problém. Na starej trambuske – sypači povolilo uchytenie radlice. Je až obdivuhodné, ako títo chlapi dokážu úspešne improvizovať. Nakladačom pridvihli radlicu, spustením ramena usadili uchytenie na miesto a osadili čap (zrejme do zavareného oka). O vývoji celej operácie som mal prehľad vďaka strohej komunikácií, ktorá odzrkadľovala presne to čo sa dialo. V kritických momentoch možno nebola vhodná pre útlocitné povahy, ale tak nejako zvláštne vystihovala to čo bolo treba. Úspešný záver už bol v znamení úsmevu na tvári a na vlne vtipných, či ironických poznámok.
Uvelebil som sa do vyhriatej kabíny malého Dursa. Mám k nemu taký zvláštny vzťah. Spolu sme začínali tieto internetové stránky a bol som zvedavý ako sa mu darí v ostrom nasadení. Je radosťou pozorovať ako si jeho delená radlica počína. Staré multikáry dokážu radlicu okrem obligátneho zdvihu aj natáčať do strán. Táto vlastnosť umožňuje bez zmeny smeru jazdy podľa potreby odhŕňať sneh na jednu, či druhú stranu. Durso ich ďaleko prekonáva v tom, že zalomením radlice môže zmeniť tvar z plochej na šípovú. Tento tvar je výkonnejší pri naozaj hlbokom snehu. Druhým faktom v meste veľmi podstatným je že zalomením radlice sa zmenší jej bočný obrys, čo umožňuje prejazd cez miesta zúžené prekážkou, alebo aj odstaveným automobilom na úzkej ceste. Durso tak parádne svoje schopnosti predviedlo v úzkych uličkách Horných Koloniek, kde sme prešli z časti Háje.
Prvé svetlo (fotografie v tomto prípade veľmi klamú) nás zastihlo pri ďalšom kŕmení strojov posypovým materiálom. Chvíľku na občerstvenie si našla aj obsluha. Niečo drobné do úst, horúca káva alebo čaj. Po 15 minútach už ale opäť všetci nakladajú. Teraz som si prisadol do multikáry. Subjektívny pocit z pohľadu spolujazdca je že obsluha tohto stroja má lepšiu kontrolu nad radlicou. „Sedí“ totiž priamo na nej. To je z mojej strany ale asi všetko čo môžem pripísať k dobru tohto stroja, ktorého pôvod je v DDR (my starší vieme kde a kedy to bolo). Jazdný komfort, možnosti, výkon, dvojnásobný objem násypníka a schopnosť tlačiť sneh bez problémov aj do kopca jednoznačne hovoria pre Durso. Nehovoriac o tom že na multikáre už riadne poznať morálne a fyzické opotrebenie.
Z časti Pod kaštieľom sme odhŕňaním a posypom chodníkov ulice Športovcov prešli za železničnú trať na Murgašovu. Už z nadjazdu vidím druhú partiu, ktorá je zaradená (v pracovnom žargóne) do skupiny ručného čistenia. Nie, nejde o klasické lopatovanie. Aj keď verím že ak by bolo treba, chlapi sa lopaty nezľaknú. Názov si tento spôsob vyslúžil tým, že k práci používajú „ručné“ malotraktory s namontovanou radlicou, alebo snežnou frézou a aj posyp je vykonávaný ručne. Inak sa chodník cez nadjazd za železničnú trať ani udržiavať nedá. Medzi zvodidlá a plot nadjazdu sa žiaden väčší mechanizmus jednoducho nevojde. Obdobne sú na tom aj niektoré lokality na námestí sv. Jakuba a námestí Matice slovenskej, či popred OC Máj.
Prehodili sme zopár slov (či je všetko OK) a vyrazili späť, znova naložiť…
Môj výjazd na zimnú údržbu podnietili aj facebookové diskusie, z ktorých vyplynuli viaceré otázky, ktoré som sa snažil zodpovedať v teréne. Väčšina z nich bola pragmatická. Našla sa však aj taká, ktorá sa snažila iba vyvolať senzáciu a zaslúžene utŕžila posmešky od desiatok reálne a triezvo uvažujúcich užívateľov facebooku z Dubnice nad Váhom:
- stroj ktorý prechádza okolo vášho domu niekoľko krát tak nerobí pre to že by sa obsluha zabávala. Jednou z príčin je že radlica môže byť aj niekoľkonásobne užšia ako plocha ktorú čistí a preto sa musí vracať. Pri odhŕňaní a posype komunikácií sa ich obsluha snaží jazdiť racionálne a tak aby čo najmenej šla po trase kde už bola. Sú však úseky ktoré musí prejsť aj viac krát, aby sa po nich presunula na nové miesto. Treťou príčinou môže byť práve dopĺňanie posypového materiálu, keď stroj prejde okolo vás, potom odchádza na naloženie a opäť sa vracia.
- veľmi často je obsluha stroja verbálne atakovaná keď prechádza po ceste, či chodníku na ktorej je kaša a má zdvihnutú radlicu. Pritom tá „kaša“ tam môže byť práve pre to že cesta bola predtým ošetrená posypom a ten ak má byť efektívny, potrebuje čas a nemôže sa priskoro radlicou odstrániť.
- nie vždy a nie hneď môže byť každá komunikácia odhrnutá a posypaná.
Jednoducho to nie je fyzicky možné. Žiadne služby, nie len tie naše TSM nemôžu mať toľko zdrojov (technických aj ľudských) aby dokázali reagovať okamžite a v krátkom časovom horizonte – povedzme jednej či dvoch hodín a mať vyčistené celé mesto. Najmä vtedy ak padá sneh dlhú dobu a najdôležitejšie komunikáciu, ktoré odhrnieme pred polnocou musíme očistiť do rána ešte raz, či dva krát.
Je veľmi veľa iných objektívnych faktorov ktoré môžu mať vplyv na našu prácu. Niekedy stačí možno trošku porozumenia a pozrieť sa na vec z iného uhla pohľadu. Pokiaľ sa vám ale zdá, že z našej strany došlo k pochybeniu, môžete nám dať vedieť priamo. Napríklad aj pomocou formulára pre pripomienky a návrhy, alebo emailom.