Cesta dreva

Pri mojom minulom stretnutí s posádkami dvoch traktorov TSM, ktoré likvidovali vyložený bioodpad v obvode 3. som sa nechal pozvať na ďalší zber záhradného separovaného odpadu. Teraz to bol obvod 1. Pohľad do kalendára separovaného zberu mi prezradil, že to je celá mestská časť za traťou. Dostal som možnosť vidieť celú „cestu dreva“ ako som to vnútorne nazval. Drobný záhradný bioodpad (tráva, listy či plody zo stromov) končia na mestskom kompostovisku a tam som už bol. Hrubé časti ako konáre či kríky idú do Lieskovca – toľko som sa dozvedel zo slov osádky traktora ktorá mala na starosti túto komoditu.2015_10_05-DSC_6438
Priznám sa že sa mi moc von nechcelo. Slabé ranné svetlo pod úplne zatiahnutou oblohou z ktorej mrholí, to je predstava ktorá neláka nikoho s fotoaparátom. Útlocitnejšie povahy by sa pri predstave niekoľkohodinovej práce vonku pri zbere bioodpadu zo záhrad asi radšej otočili na druhý bok a spali ďalej. A tak keď som až niečo pred ôsmou hodinou našiel chlapov na ulici Mladých budovateľov, už hodnú chvíľku zarezávali a vlečka traktora bola riadne zaplnená.

Popisovať zber nebudem, to už som spravil v príspevku o zbere záhradného bioodpadu naposledy. A aj som vysvetlil prečo je vhodné naozaj postupovať podľa pokynov pre separáciu a pripraviť tento odpad tak ako sa v ňom požaduje. Bohužiaľ pohľad na ulicu a nahádzaný „bordel“ cez plot nepoteší. Nechápem tento prístup hraničiaci s aroganciou. A je to nepochopiteľné už aj preto, že vo veľa prípadoch to ide ako má …
Cesta do Lieskovca v traktorovom tempe je nudná. To sa ale nedá povedať o mieste určenia. Najskôr formalita váženia traktora aj s nákladom (späť sa zváži prázdny a to prezradí ako ťažký náklad bol na vlečke). Potom kľučkovanie v labyrinte dreva. Obrovské haldy odrezkov z priemyselných píl pripomínajú bludisko, v ktorom sa traktor neomylne prediera ku kope tvorenej podobným odpadom, akým je sám naložený. Evidentne je tu zvážaná odpadová drevná hmota, narezané konáre zo širokého okolia. Všetko pripravené postupne štiepkovať. Po nacúvaní ku koncu haldy očakávam už len rýchli proces vyloženia a hotovo.
Omyl, žiaden rýchli proces sa nekoná. Pokiaľ šlo o pripravené viazanice, nebol problém. Jeden z chlapov vyliezol na vlečku a vyhodil balík priamo na asi dva metre vysokú haldu. Pokiaľ bol balík priťažký na takýto výkon, jednoducho ho zhodil z vlečky na zem a tam ten druhý s ním spravil krátky proces. Uložil ho tak, ako požaduje správca tohto zariadenia, aby v ňom udržal poriadok. O to horšie to bolo s nenarezanými a voľnými konármi…
Zabudnite na myšlienku že budete stáť na vlečke a manipulovať s nimi. To sa rovná sedeniu na konári, ktorý chcete odpíliť. Pekne dolu a vyťahovať jeden po druhom z boku, lebo na vrch nedočiahnete. Tých malých je veľmi veľa a zbierať ich po jednom je neefektívne. Trochu pomôžu vidly (aj pri zhadzovaní z vlečky). Tie veľké to je iný rébus. Po jazde utrasená spleť konárov navzájom poprepletaná a skrytá v lístí ktoré je na nich. Chytíte jeden a ťaháte. Smola, spolu s ním sa z vlečky snaží dostať niekoľko ďalších a to by nebola už robota pre chlapa, ale pre koňa utiahnuť ich. Chytíte druhý. To isté, miesto toho aby ste vytiahli konár smerom k sebe, priťahujete sa smerom k vlečke. Aj pracovné topánky s poriadnym dezénom na blatistom teréne (stále mrholí, dokonca ešte viac ako v meste) strácajú adhéziu. Skúsite tretí. Sláva, ten ide. Spolu s ním aj kopec malých, ktoré padajú na zem a tak ich musíte pozbierať a povyhadzovať na haldu. Tam by mal ísť aj ten veľký. Skúsili ste ale hodiť trojmetrový, rozvetvený konár plný lístia ?! Ak ho hodíte tenkým napred, správa sa ako struna. Často sa odrazí pružením tenších vetiev naspäť a môžete mať z neho oštep vrhnutý proti vám. Ak ho hodíte hrubým drevom napred, je to účinnejšie, ale nepríjemnejšie. Rozvetvený konár plný mokrého lístia vám to často vráti šibnutím poza uši. Snažíte sa ako tak uložiť kopec konárov aby ste nezabrali plochu štadióna a zároveň neprišli k úrazu. O strate času, keď sa z dvoch desiatok minút vykladania stane hodina, či pol druha ani nehovorím.

Technicky zdatnejší čitateľ teraz bude namietať, že si mali zapriahnuť za traktor vyklápaciu vlečku. Ale ak sa postaví pod takúto vlečku s bočnicami vysoko okolo 2 metrov a bude ju mať naložiť, pochopí prečo si chlapi zapriahli nízky plaťák. To by musel chodiť s nimi ešte aj nakladač. A z vyklápacej vlečky nevyklopíte náklad na už existujúcu kopu. Tak či tak vás čaká v zásade tá istá práca.

Zvolil som tento rozprávačský štýl, aby som vám priblížil čo najvernejšie moje dojmy a realitu. Možno keď budete nabudúce pripravovať záhradný bioodpad, spomeniete si a pripravíte ho tak, ako je to uvedené v pokynoch pre separáciu odpadu. A možno aj budete chápať, prečo chlapi z TSM nadávajú, keď prídu ku kope bordelu nahádzanej cez plot a neodvezú ju. Príloha tvorená 30. fotografiami dokumentuje moje slová myslím dostatočne:

« z 2 »