Trieďme odpad správne – drobný stavebný odpad

Drobný stavebný odpad patrí medzi inertný odpad, pokiaľ neobsahuje nebezpečné odpady. Najčastejšie vzniká pri činnostiach, keď niečo nové budujeme, prerábame a likvidujeme na našich nehnuteľnostiach ako sú domy, chaty, záhrady, rôzne prístavby, ploty, chodníky, múriky atď. Triedenie drobného stavebného odpadu spočíva v oddelení tohto odpadu od iných materiálov, ktoré môžu byť jeho súčasťou, ale aj v oddelení jednotlivých zložiek samotného stavebného odpadu.

Do stavebného odpadu patrí:

Omietka, tehla, betón, strešná krytina (škridla) a ostatný pozostatok, ktorý vzniká pri bežných udržiavacích prácach, alebo prestavbách bytov a rodinných domov.

Do stavebného odpadu nepatrí:

Akýkoľvek nebezpečný odpad, elektroodpad a odpad, ktorý spadá do kategórie objemného odpadu.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – drobný stavebný odpad

Trieďme odpad správne – objemný odpad

Objemný odpad sú predmety vybavenia domácností veľkých rozmerov (tak ako už plynie zo samotného názvu), ktorých sa potrebujete zbaviť a ktoré neviete umiestniť do zberných nádob.

Spôsob zberu objemového odpadu:

V Dubnici nad Váhom sa obyvatelia mesta môžu zbaviť objemného odpadu tromi spôsobmi:
– V prvom prípade môžu počas celého roka, v riadnej otváracej dobe, využiť služby zberného dvora.
– V druhom prípade zbiera naša spoločnosť – TSM Dubnica nad Váhom, s.r.o. objemný odpad podľa harmonogramu jarného a jesenného zberu priamo v jednotlivých lokalitách mesta. Objemný odpad nám obyvatelia pripravia v stanovený čas (väčšinou) ku stojiskám zberných nádob na komunálny odpad a naši zamestnanci ho odvezú.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – objemný odpad

Trieďme odpad správne – záhradný bioodpad

V Dubnici nad Váhom je ľudskou činnosťou biologický odpad produkovaný najmä z verejnej zelene, záhrad, parkov a okrasných trávnikov. Vzniká ako pozostatok po kosení, obstrihovaní okrasných a ovocných stromov,  ako pozostatok z pestovateľských záhrad, biologický odpad z cintorínov, popol z dreva a pri chove zvierat trus, či hnoj. Všetok tento biologický materiál sa dá zužitkovať.

Trávy, lístie, zvyšky rastlín, opadané ovocie a podobne sa zhodnocuje kompostovaním. Drevo, konáre stromov a kríkov putujú do drvičky, kde sa z nich vyrába drevoštiepka na priame spaľovanie, alebo slúžia na výrobu peliet, či brikiet.

Kompostovanie rieši viaceré problémy. Ekologicky vhodné zhodnotenie veľkého množstva odpadu vyprodukuje organickú hmotu – kompost. Jeho pridanie do ťažkých pôd zvyšuje pórovitosť, vzdušnosť a zlepšuje vodozádržné, aj vodopriepustné vlastnosti takejto pôdy. Naopak v ľahkých pôdach organická hmota kompostu zväčšuje súdržnosť, zmenšuje hrubú pórovitosť, zároveň znižuje nadmernú vodopriepustnosť a vysychavosť pôdy. Kompost zvyšuje odolnosť pôdy proti okyseleniu, čo je dôležité v oblastiach postihnutými emisiami priemyselných činností. Živiny viazané v komposte sa uvoľňujú do pôdy postupne a tým zabezpečujú dlhodobú výživu rastlín.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – záhradný bioodpad

Trieďme odpad správne – sklo

História výroby skla, zvládnutie technológie výroby (tavenia) sa datuje do doby 3200 až 4000 rokov pred našim letopočtom. Sklo vzniklo ako náhodný a vedľajší produkt pri tavbe kovov v Egypte a Mezopotámii. Egyptskí taviči zakrátko zvládli umenie výroby skla a začali vyrábať prvé sklené predmety. Okolo roku 1330 až 1360 pred našim letopočtom v období vlády Tutanchamóna sa objavuje priehľadné sklo. Dovtedy bolo vyrábané kvôli nízkej teplote pri tavbe iba nepriehľadné sklo. Približne okolo 100 rokov pred Kristom V Sidóne (terajšia Síria) vynašli sklárski majstri umenie fúkať sklo. Aby sa dalo formovať fúkaním museli sklo zohrievať na oveľa vyššiu teplotu, aby bola sklená masa redšia. Na Slovensku vznikol prvý sklársky cech v roku 1579 v Kremnici a od tých čias je po Slovensku rozšírená výroba technického, ale aj umeleckého skla.

Sklo je pevná amorfná (beztvará) látka, ktorá vznikla ochladením taveniny bez kryštalizácie. Existuje mnoho rôznych typov skla. Ich chemické zloženie sa líši podľa toho, na aký účel sa používajú, a teda aké majú mať požadované vlastnosti. Medzi výhody skla, ako obalového materiálu, určite patrí zdravotná nezávadnosť, hygieničnosť a ekologičnosť – pri používaní skla ako obalového materiálu nemusí vôbec vznikať skládkovaný odpad. Medzi nevýhody musíme zarátať väčšiu hmotnosť, náročnejšiu manipuláciu a krehkosť..

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – sklo

Trieďme odpad správne – kovy a kompozity:

V štvrtej časti nášho miniseriálu o triedení komunálneho odpadu sa budeme zaoberať jeho dvomi zložkami: Kovmi a kompozitmi. Dôvod je prozaický. V Dubnici nad Váhom ich zbierame do tých istých, červených kontajnerov.

História človeka je spojená s využitím kovov už od nepamäti. Prvé využitie kovov, konkrétne medi na výrobu nástrojov, šperkov a zbraní sa datuje do obdobia približne 5000 rokov pred n. l. Eneolit – dobu medenú – vystriedala približne 2000 rokov pred n. l. doba bronzová, keď pravekí ľudia vylepšili vlastnosti medi (šlo najmä o tvrdosť vyrobených zbraní) pridaním cínu. A práve zvládnutie základov metalurgie bronzu dovolili už starým Chetitom spracovávať aj železo.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – kovy a kompozity:

Trieďme odpad správne – plasty

Je veľmi pravdepodobné, že raz v ďalekej budúcnosti našu dobu archeológia označí aj ako dobu plastovú. Ak sa tak stane, bude to vďaka veľkému obsahu plastu nie len vo vykopávkach v osídlených oblastiach a sedimentačných vrstvách, ale aj v pozostatkoch živých organizmov.

Plasty objavené v 19. storočí. Spôsobili prevrat v použití materiálov na celom svete. Počiatky moderného plastového priemyslu siahajú do Ameriky a druhá polovica 20. storočia sa dá charakterizovať aj ako éra plastov. Plasty sa používajú pri balení potravín, pri výrobe konzumných produktov (šaty, topánky, domáce spotrebiče, nábytok, kontajnery, hračky), ako stavebný materiál (potrubia, odkvapové rúry), v dopravných prostriedkoch (sedadlá , podložky, krytiny, koberce vo vlakoch, lietadlách, lodiach), ako textilné vlákna na obleky a poťahoviny.

Ľudia sú ovplyvňovaní plastmi nielen počas výroby, ale aj počas používania. Určite tento fakt stojí za zamyslenie, lebo niektoré chemikálie prenikajú z plastového obalu aj do potravín. Príkladom kontaminovaného jedla z mnohých typov plastov je napríklad dôkaz styrénu uvoľneného z polystyrénu, plasticizérov z PVC, antioxidantov z polyetylénu a acetylaldehydu uvoľneného z PET fliaš (polyetylén teraftalát). Polypropylénové fľaše uvoľňujú do obsahu rastlinných olejov merateľné hladiny BHT, Chimasorbu 81, Irganoxu PS 800, Irganixu 1076 a Irganoxu 1010. Existujú jasné a nevyvrátiteľné dôkazy, že acetaldehyd sa vyplavuje z PET fliaš do vody, ktorou sú naplnené.

Pokračovať v čítaní: Trieďme odpad správne – plasty