Neporiadok na stojisku smetných nádob pri zdravotnom stredisku.

Keď sme približne pred dvoma týždňami uverejnili reakciu na preplnené kontajnery na Kollárovej ulici, mysleli sme že bude na dlhší čas od kritických slov pokoj. Bohužiaľ dnes prišiel podnet od našich zamestnancov zvážajúcich veľkoobjemový odpad, ktorý sa týkal chronicky problémového stojisko zberných nádob pri zdravotnom stredisku.

Doteraz sa so železnou pravidelnosťou vždy po zbere veľkoobjemu a po zlikvidovaní načierno povykladaného odpadu za kontajnermi vždy objavil nový. Vyhodený nábytok, dvere, či nejaký podobný zostatok po domácom majstrovi, alebo prestavbe v byte už po pár dňoch, niekedy doslova po pár hodinách opäť krášlil túto lokalitu v centre mesta. A naši ľudia ho s rovnakou vytrvalosťou už v takmer pravidelných intervaloch odvážali.
2016_06_22-DSC_1572Dnes bola ale snaha o vyčistenie tohto miesta iná. Nie že by chýbala poriadna kopa rôznych rároh. Naopak. Bolo ich dosť, ale miesto zdobilo – a ešte aj teraz zdobí, nakoľko zamestnanci zvážajúci veľkoobjemový odpad neboli na takúto eventualitu pripravení  a vybavení – poriadne množstvo zmesového odpadu, ktorý patrí jednoznačne iba do čiernych nádob a je vyvážaný priamo na skládku. Nejedná sa o náhodu, ale o neuveriteľnú aroganciu, keď sa niekomu nechce už ani otvárať veko kontajnera a vhodiť odpad doň. Jednoducho ho pohodí za smetné nádoby do trávy medzi stromy. Igelitové tašky a vrecia do smetného koša plné nevytriedeného zapáchajúceho odpadu, množstvo detských plienok, zostatky potravín, šupy zo zemiakov, kartón, sklené fľaše… Nad tým všetkým v mraku zápachu, priamo na slnku a v teplote atakujúcej tridsiatku kraľoval obrovský kŕdeľ múch.

Je smutné že niekto kto má malé dieťa sa správa takto hlúpo a arogantne, znečisťuje svoje tesné okolie, v ktorom možno už za rok, či dva sa bude hrať jeho vlastný potomok. Tento človek (či ľudia) bez charakteru a ohľaduplnosti sa Bohu žiaľ skrývajú v anonymite mesta. Zaslúžili by si byť identifikovaní a náležite odmenení už aj pre to, že na ich lajdáckosť doplácame, a nie len finančne my všetci.