Spôsob zberu:
Pri bytových domoch sú umiestnené 1100 l kontajnery žltej farby na zber plastov, vyvážajú sa 1x 10 dní, v rodinných domoch je vrecový zber – plasty sa zbierajú do žltých plastových vriec, ktoré sa odvážajú 1x mesačne podľa stanoveného harmonogramu, občania vždy dostanú nové vrecia na výmenu.
Zozbierané zmiešané plasty sa následne dotrieďujú na triediacej linke na zbernom dvore. Zo zmesi plastov putujúcej na páse sa ručne vyberajú PET fľaše (tie triedime podľa farby a zvlášť vytrieďujeme olejové fľaše), dva druhy fólie, obaly z drogérie (HDPE materiál), jogurtové a maslové kelímky, plastové misky (PP materiál), tvrdé plasty a penový polystyrén – každý druh plastu má špeciálne samostatné spracovanie. Pracovníci z pásu vyhadzujú i nečistoty, ktoré do plastov nepatria. Roztriedené druhy plastov sa lisujú do balíkov a odvážajú na spracovanie k recyklátorom. Zvyškový odpad z triediacej linky putuje na skládku.
Výsledkom recyklácie plastov býva vo väčšine prípadov tzv. regranulát, čo je vstupná surovina na výrobu nových plastov. Plasty sa totiž väčšinou vyrábajú z malých guľôčok materiálu (granulátu), ktorý sa zohrieva a následne vytláča do foriem. Regranulát je vlastne rovnaká vstupná surovina, ktorá ale nebola vytvorená z ropy, ale z vytriedeného odpadu. Regranuláty z odpadových plastov nájdeme vo väčšine nových plastových výrobkov: Z regranulátu pochádzajúceho zo starých PET fliaš sa vyrábajú nové PET fľaše. Penový polystyrén sa spracováva do izolačných tvárnic, prípadne ľahčeného betónu a ďalších tepelných izolácií. Niektoré zmesi plastov sa spracovávajú na nové výrobky, napr. stavebné a záhradné prvky, ako sú ploty, zatrávňovacia dlažba, či záhradný kompostér, protihlukové steny pri diaľniciach, odpadkové koše alebo záhradný nábytok. Z recyklovaných plastov sa vyrábajú tiež vlákna a z nich potom záťažové koberce alebo odevy, výplne zimných búnd a spacích vakov. Z plastových vrecúšok, fólií alebo tašiek sa vyrábajú opäť fólie, vrecia na odpad, alebo sa stávajú súčasťou alternatívneho paliva pre cementárne a iné prevádzky.
PET fľaše pred vhodením do žltého kontajnera prosím najskôr stlačte, napríklad pristúpením. Využiteľnosť kontajnera sa tak zvýši aj viac ako trojnásobne a úmerne k tomu klesnú aj náklady na vývoz triedeného odpadu!
Plasty tvoria 7% hmotnosti v celkovom množstve komunálneho odpadu.
• Plasty sa vyrábajú z ropy, ktorá je neobnoviteľným prírodným zdrojom. Na výrobu 1 tony plastov sa spotrebuje až 2,5 tony ropy. Toto množstvo ropy je možné nahradiť 1,2 tonami zberových plastov. Pri takejto recyklácii dochádza k 97% úspore energii oproti výrobe z ropy.
• Plasty majú síce relatívne malú hmotnosť, ale veľký objem.
• Plasty je možné recyklovať len obmedzene.
• V prírode sú vďaka svojim vlastnostiam plasty takmer nezničiteľné.
• Plasty nie je v domácnostiach z hľadiska spracovania nutné umývať ani triediť, ale mali by sme čo najviac zmenšiť ich objem.
• Z PET fliaš netreba oddeľovať etikety ani uzávery.
• Plasty je možné energeticky využiť spaľovaním. Z hľadiska ochrany životného prostredia má samozrejme prioritu materiálová recyklácia.
Patria sem:
PE (polyetylén) – 2 druhy: LDPE a HDPE (light/high density PE s nízkou/vysokou hustotou): číre a farebné fólie, tašky, vrecká, vedrá a fľaštičky od kozmetických a čistiacich prípravkov, vrecká od mlieka, prepravky fliaš;
PET (polyetyléntereftalát): fľaše od nápojov, sirupov, rastlinných olejov;
PP (polypropylén): obaly od sladkostí, tégliky od jogurtov a rôzne plastové nádobky a hračky;
PS (polystyrén): penový polystyrén, poháriky z automatov a iné plastové nádobky;
PVC (polyvinylchlorid): vodoinštalačné a elektroinštalačné rúrky, obaly kozmetických výrobkov, plastové okná a nábytok a pod.
Nepatria sem:
Znečistené obaly (chemikáliami či olejmi), viacvrstvové obaly, hrubo znečistené plasty (zeminou, farbami, potravinami), podlahové krytiny, guma, molitan a pod.
Plasty je možné využiť energeticky – spaľovaním. Z hľadiska ekonomiky aj ekológie má samozrejme prioritu recyklácia. Niektoré inak nevyužiteľné typy plastov sa však využívajú aj ako alternatívne palivo. Pri spaľovaní je problémom obohatenie plastov rôznymi látkami, ako sú zmäkčovadlá, farbivá a stabilizátory. Tie často obsahujú ťažké kovy (hlavne kadmium a zinok). Pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia a zostávajú v popole. Pri nedokonalom spaľovaní plastov (pri nízkych teplotách – preto je spaľovanie v domácnosti ešte nebezpečnejšie ako v spaľovniach odpadu) plastov vzniká aj veľa jedovatého oxidu uhoľnatého (CO). Spaľovaním plastov sa uvoľňujú aj uhľovodíky, ktoré prispievajú ku vzniku fotochemického smogu. Ďalším nebezpečenstvom pri spaľovaní plastov je únik ftalátov, ktoré majú schopnosť kumulácie v ľudskom tele. Dym obsahuje aj karcinogénne dioxíny. Uvoľňuje sa aj plynný chlór.