História výroby skla, zvládnutie technológie výroby (tavenia) sa datuje do doby 3200 až 4000 rokov pred našim letopočtom. Sklo vzniklo ako náhodný a vedľajší produkt pri tavbe kovov v Egypte a Mezopotámii. Egyptskí taviči zakrátko zvládli umenie výroby skla a začali vyrábať prvé sklené predmety. Okolo roku 1330 až 1360 pred našim letopočtom v období vlády Tutanchamóna sa objavuje priehľadné sklo. Dovtedy bolo vyrábané kvôli nízkej teplote pri tavbe iba nepriehľadné sklo. Približne okolo 100 rokov pred Kristom V Sidóne (terajšia Síria) vynašli sklárski majstri umenie fúkať sklo. Aby sa dalo formovať fúkaním museli sklo zohrievať na oveľa vyššiu teplotu, aby bola sklená masa redšia. Na Slovensku vznikol prvý sklársky cech v roku 1579 v Kremnici a od tých čias je po Slovensku rozšírená výroba technického, ale aj umeleckého skla.
Sklo je pevná amorfná (beztvará) látka, ktorá vznikla ochladením taveniny bez kryštalizácie. Existuje mnoho rôznych typov skla. Ich chemické zloženie sa líši podľa toho, na aký účel sa používajú, a teda aké majú mať požadované vlastnosti. Medzi výhody skla, ako obalového materiálu, určite patrí zdravotná nezávadnosť, hygieničnosť a ekologičnosť – pri používaní skla ako obalového materiálu nemusí vôbec vznikať skládkovaný odpad. Medzi nevýhody musíme zarátať väčšiu hmotnosť, náročnejšiu manipuláciu a krehkosť..