Zavedenie §81, odst. 20, zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch z pohľadu ochrany prírody bolo viac ako kontraproduktívne. Zákon totiž prikázal obciam zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu. Podľa predpokladu sa ale prejavila slovenská mentalita. Množstvo drobného stavebného odpadu, odovzdávané na našom zbernom, dvore kleslo za sledované porovnateľné obdobie približne na jednu štvrtinu. Ak premietneme tento pomer do hmotnosti a do reality, môžeme povedať, že približne 640 ton stavebného odpadu sa nám „stratilo“ v Dubnici nad Váhom len za prvý polrok 2017 v kontajneroch na zmesový komunálny odpad, ale hlavne na čiernych skládkach!
Značka: čierne skládky
Čierne skládky
.. vznikajú v meste a jeho okolí ako huby po daždi. Momentálne ich máme v meste niekoľko (a už je v pláne aj ich likvidácia). Tu sa niekto zbavil starého kusu nábytku, tam niekto vyhodí dvere po rekonštrukcií, či už nepotrebný kočík alebo matrac z postele. Celé to vyvoláva domino efekt a okamžite sa nájdu iní, čo prikladajú na kopu.
Niektoré skládky nahlásia sami občania. Veľa z nich oznámi mestská polícia a mnoho z nich objavia aj samotní zamestnanci TSM Dubnica nad Váhom pri pravidelnej obhliadke, či zbere komunálneho a separovaného odpadu. Jedno majú ale spoločné. Ich likvidácia ide na úkor nás všetkých, zo spoločnej mestskej kasy.
Aj preto by sme mali byť voči okoliu a ľuďom ktorí sa správajú k nemu arogantne všímavejší. Upozorniť ich že takýto odpad patrí buď do zvozu veľkoobjemového odpadu, alebo priamo na zberný dvor. Riešením je aj oznámenie vinníka poriadkovým orgánom mesta. Nejde len o estetické hľadisko. V neposlednom rade ide aj o hygienické dôvody, či bezpečnosť hrajúcich sa detí. Veď možno aj práve kvôli kusom vyhodeného nábytku, ktoré sa povaľujú okolo zberných nádob na komunálny odpad sa v Dubnici nad Váhom darí plošticiam, ktoré v ňom tak radi prebývajú.
Čierne skládky 4.
Zatiaľ posledná lokalita intravilánu Dubnice nad Váhom, ktorú s obľubou využívajú ľudia ničiaci životné prostredie nám všetkým vyhadzovaním odpadu do prírody a na ktorú sa bližšie pozrieme je priestor od mostu do Bolešova po jazerá Štrkovne. Tento priestor je pretkaný nespevnenými cestami, po väčšine ktorých sa dá pohybovať aj osobnými automobilmi. Časť z nich slúži ako prístupové komunikácie pre poľnohospodárov, väčšina je relikt po ťažbe štrku, v súčasnosti využívaný najmä rybármi na prístup k vodám Váhu a štrkovne.
Čierne skládky 3.
Treťou lokalitou ktorú obľubujú ľudia vyhadzujúci smeti mimo miest na to určených je cesta v intraviláne mesta, ktorá vedie medzi Kočkovským kanálom a diaľnicou.
Aj tu sa na tvorbe čiernych skládok podpisuje viac faktorov.
Prvým sú ľudia ktorí sa zbavujú odpadu cielene. Je to najmä rôzny stavebný odpad, staré podlahové krytiny, ale aj výsledok upratovanie nejakej pivnice v podobe veľkej zbierky topánok. Zarážajúce je že si tu spravil smetisko aj nejaký „automechanik“. Nemým svedkom toho je všetko čo tu zanechal: staré pneumatiky, bandasky od oleja, veľké množstvo obalov z rôznych filtrov a autosúčiastok, ako aj dielenského vybavenia.